Škravka psia- hlístovce
12. 5. 2007
Škrkavka psia, Toxocara canis
Popis:
Škrkavka psia je najhojnejší a celosvetovo najrozšírenejší, veľmi nebezpečný vnútorný cudzopasník psov. Jej telo má oblý tvar, je pevné, svalnaté a belavo sfarbené. V dospelosti merajú samci 8 - 12,5 cm, samice až 18 cm. Nachádzajú sa v tenkom čreve a živia sa črevným obsahom hostiteľa. Pri silnom napadnutí odchádzajú z tela hostiteľa spolu s trusom. Ak je črevo preplnené, dostávajú sa do žalúdka a pes ich vyvrhne.
Hostiteľ:
Hostiteľom sú zástupcovia čelade canidae, čiže šeliem psovitých, vo výnimočných prípadoch môže byť škrkavkami napadnutý i človek, zvlášť dieťa.
Vývojové štádia:
Vývoj škrkavky je zložitý a nemusí prebiehať vždy rovnako. Samica nakladie oplodnené vajíčka v čreve psa, odkiaľ sa spolu s trusom dostávajú mimo telo hostiteľa. Tu sa z nich po 7 - 15 dňoch vyvíjajú larvy. Vajíčka s larvami sa do tela hostiteľa dostanú spolu so znečistenou potravou, olizovaním labiek a pod. Pomocou tráviacich štiav sa v tráviacej sústave hostiteľa uvoľňujú z vajíčok larvy. Larvy sa neusadzujú v čreve, ale cez jeho stenu sa dostávajú do krvných kapilár a krvným obehom potom putujú telom hostiteľa do rôznych orgánov, najčastejšie do pľúc. V pľúcach prenikajú do pľúcnych komôrok a s hlienom sa dostávajú do dýchacích ciest. Svojou prítomnosťou psa dráždia a nútia ku kašľu, po vykašľaní sa dostávajú z dutiny ústnej zhltnutím späť do zažívacieho traktu, kde sa už natrvalo usadzujú a menia sa na pohlavne dospelých jedincov schopných ďalšieho rozmnožovania.
V niektorých prípadoch je vývoj iný. Larvy sa z čreva dostávajú krvným obehom do rôznych orgánov, kde však nemôže pokračovať ich vývoj. Larvy sa tu zacystujú a v ich tele prebieha látková výmena. Uvoľňujú sa až pri zmene podmienok v organizme, napríklad pri hormonálnych zmenách. V dobe gravidity stúpa v organizme fenky hladina niektorých pohlavných hormónov, ktoré sú schopné prebudiť larvy v cystách. Tieto larvy potom opúšťajú cystu a cez placentu sa dostanú k plodom, ktoré nakazia ešte pred ich narodením. K tomuto prenosu môže dôjsť i v prípade, že fena bola pred krytím odčervená. Inokedy sa môžu šteňatá nakaziť až po pôrode, cicaním mlieka, do ktorého sa škrkavky dostali z krvného obehu.
K nákaze môže dôjsť tiež požraním tepelne neupraveného mäsa iného hostiteľa.
Vajíčka škrkaviek sú veľmi odolné, nezničí ich mráz ani bežné dezinfekčné prostriedky. K ich zničeniu je vhodná vriaca voda, pretože neznášajú teploty nad 60°C a dokáže ich zničiť takisto priame slnečné žiarenie.
Príznaky:
U šteniat je typickým príznakom napadnutia škrkavkami nápadne veľké brucho, šteňatá trpia bolesťami a nariekajú. Škrkavky odchádzajú z tela spolu s trusom alebo sa dostávajú do žalúdku a šteňa ich vyvrhuje. Ďalšími príznakmi je matná srsť, malátnosť, občasné nechutenstvo, hnačky, občasné zvracanie, šteňatá zaostávajú v raste, u dospelých psov to môže byť vychudnutie. Silné napadnutie škrkavkami môže viesť k upchatiu čreva. Objavujú sa takisto príznaky poškodenia pľúc či iných orgánov, napríklad pečene, teda zápal pľúc alebo žltačka.
Liečba:
Na liečenie sa používajú odčervovacie prostriedky, napr. Helmirazin alebo iné preparáty v podobe práškov či odčervovacích pást, vždy je však nutné dodržať postup predpísaný výrobcom. O odčervení je vhodné sa poradiť s veterinárnym lekárom. Miesto pobytu psa je nutné dezinfikovať.
Prevencia:
Najlepším spôsobom prevencie je opakované vyšetrenie trusu psa. Fena by sa mala odčerveniu podrobiť tesne pred nakrytím, šteňatá vo veku 2 - 3 týždňov, a ďalej opakovane každých 14 dní až do veku 3 mesiacov. I u šteniat je nutná pravidelná kontrola trusu. Ochranou je tiež udržovanie hygieny prostredia a následná likvidácia výkalov.
Popis:
Škrkavka psia je najhojnejší a celosvetovo najrozšírenejší, veľmi nebezpečný vnútorný cudzopasník psov. Jej telo má oblý tvar, je pevné, svalnaté a belavo sfarbené. V dospelosti merajú samci 8 - 12,5 cm, samice až 18 cm. Nachádzajú sa v tenkom čreve a živia sa črevným obsahom hostiteľa. Pri silnom napadnutí odchádzajú z tela hostiteľa spolu s trusom. Ak je črevo preplnené, dostávajú sa do žalúdka a pes ich vyvrhne.
Hostiteľ:
Hostiteľom sú zástupcovia čelade canidae, čiže šeliem psovitých, vo výnimočných prípadoch môže byť škrkavkami napadnutý i človek, zvlášť dieťa.
Vývojové štádia:
Vývoj škrkavky je zložitý a nemusí prebiehať vždy rovnako. Samica nakladie oplodnené vajíčka v čreve psa, odkiaľ sa spolu s trusom dostávajú mimo telo hostiteľa. Tu sa z nich po 7 - 15 dňoch vyvíjajú larvy. Vajíčka s larvami sa do tela hostiteľa dostanú spolu so znečistenou potravou, olizovaním labiek a pod. Pomocou tráviacich štiav sa v tráviacej sústave hostiteľa uvoľňujú z vajíčok larvy. Larvy sa neusadzujú v čreve, ale cez jeho stenu sa dostávajú do krvných kapilár a krvným obehom potom putujú telom hostiteľa do rôznych orgánov, najčastejšie do pľúc. V pľúcach prenikajú do pľúcnych komôrok a s hlienom sa dostávajú do dýchacích ciest. Svojou prítomnosťou psa dráždia a nútia ku kašľu, po vykašľaní sa dostávajú z dutiny ústnej zhltnutím späť do zažívacieho traktu, kde sa už natrvalo usadzujú a menia sa na pohlavne dospelých jedincov schopných ďalšieho rozmnožovania.
V niektorých prípadoch je vývoj iný. Larvy sa z čreva dostávajú krvným obehom do rôznych orgánov, kde však nemôže pokračovať ich vývoj. Larvy sa tu zacystujú a v ich tele prebieha látková výmena. Uvoľňujú sa až pri zmene podmienok v organizme, napríklad pri hormonálnych zmenách. V dobe gravidity stúpa v organizme fenky hladina niektorých pohlavných hormónov, ktoré sú schopné prebudiť larvy v cystách. Tieto larvy potom opúšťajú cystu a cez placentu sa dostanú k plodom, ktoré nakazia ešte pred ich narodením. K tomuto prenosu môže dôjsť i v prípade, že fena bola pred krytím odčervená. Inokedy sa môžu šteňatá nakaziť až po pôrode, cicaním mlieka, do ktorého sa škrkavky dostali z krvného obehu.
K nákaze môže dôjsť tiež požraním tepelne neupraveného mäsa iného hostiteľa.
Vajíčka škrkaviek sú veľmi odolné, nezničí ich mráz ani bežné dezinfekčné prostriedky. K ich zničeniu je vhodná vriaca voda, pretože neznášajú teploty nad 60°C a dokáže ich zničiť takisto priame slnečné žiarenie.
Príznaky:
U šteniat je typickým príznakom napadnutia škrkavkami nápadne veľké brucho, šteňatá trpia bolesťami a nariekajú. Škrkavky odchádzajú z tela spolu s trusom alebo sa dostávajú do žalúdku a šteňa ich vyvrhuje. Ďalšími príznakmi je matná srsť, malátnosť, občasné nechutenstvo, hnačky, občasné zvracanie, šteňatá zaostávajú v raste, u dospelých psov to môže byť vychudnutie. Silné napadnutie škrkavkami môže viesť k upchatiu čreva. Objavujú sa takisto príznaky poškodenia pľúc či iných orgánov, napríklad pečene, teda zápal pľúc alebo žltačka.
Liečba:
Na liečenie sa používajú odčervovacie prostriedky, napr. Helmirazin alebo iné preparáty v podobe práškov či odčervovacích pást, vždy je však nutné dodržať postup predpísaný výrobcom. O odčervení je vhodné sa poradiť s veterinárnym lekárom. Miesto pobytu psa je nutné dezinfikovať.
Prevencia:
Najlepším spôsobom prevencie je opakované vyšetrenie trusu psa. Fena by sa mala odčerveniu podrobiť tesne pred nakrytím, šteňatá vo veku 2 - 3 týždňov, a ďalej opakovane každých 14 dní až do veku 3 mesiacov. I u šteniat je nutná pravidelná kontrola trusu. Ochranou je tiež udržovanie hygieny prostredia a následná likvidácia výkalov.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář