Zákožka svrabová- cudzopasné roztoče
12. 5. 2007
Zákožka svrabová, Sacroptes canis
Popis:
Zákožka svrabová je drobný roztoč zavalitého nečlánkovaného tela, ktorého šírka i dĺžka sú takmer rovnaké. Na tele sú štyri páry článkovaných končatín a dlhé brvy. Zákožka sa dokáže pomerne rýchle pohybovať, čím sa ľahko dostáva z jedného hostiteľa na druhého a šíri sa. Je pôvodcom svrabu, ktorý je prenosný nielen priamym stykom, ale tiež nepriamo, prostredníctvom rôznych predmetov, ako je miska, deka, hrebeň a pod.
Hostiteľ:
Zákožka svrabová nemusí cudzopasiť iba na psovi, ale môže prechádzať i na iných hostiteľov, a to napríklad i na človeka.
Vývojové štádia:
Celý vývoj prekonáva zákožka na tele hostiteľa. Z nakladených vajíčok sa liahnu za 3 - 8 dní larvy, ktoré sa za 1 - 3 dni zvlečú a menia sa v nymfy. Nymfy sa opät za 1 - 2 dni zvlečú a menia sa na samcov alebo ďalšie štádia nýmf. Druhé štádia nýmf sa opäť a naposledy zvliekajú a menia sa na samice. Celkovo žije zákožka 3 - 6 týždňov.
Príznaky:
Samice zákožky vyrývajú v koži chodbičky, ktoré môžu byť dlhé až niekoľko milimetrov, a do nich kladú vajíčka. Iba samice zákožky sú teda pôvodcom svrabu, samci sa zdržujú len na povrchu kože. Chodbičky sú viditeľné i okom predovšetkým na miestach, kde je zrohovatelá vrstva pokožky najtenšia. Zákožka sa živí tkanivovým mokom a do ranky vylučuje jedovaté látky, ktoré spôsobujú hromadení miazgy v tých oblastiach pokožky, ktoré sú svrabom postihnuté. Toto ochorenie sa na psovi prejaví najskôr na tých miestach tela, kde je osrstenie redšie, teda na bruchu či vnútornej ploche stehien. Odtiaľ sa potom šíri i na ďalšej časti tela. Miesta na koži postihnuté svrabom sú zdurené a koža sa z nich odlupuje v šupinách. Postihnuté miesta silne svrbia a pes sa úporne škriabe. Škriabaním môže dôjsť k drobným poraneniam kože.
Liečba:
Najprv je nutná diagnostika choroby, ktorá nebýva vždy ľahká. Najčastejšie sa prevádza odber vzorky kože najmenej z piatich miest, kde by sa mohol cudzopasník nachádzať. K liečbe sa používajú prostriedky, ktorých použitie je nutné konzultovať s veterinárnym lekárom. Liečenie pozostáva z mazacích kúr a kúpeľom s prídavkom špeciálnych liekov a šampónu proti cudzopasníkom. Liečbu nie je možné obmedziť len na psa, je potrebné sledovať takisto ľudí a ostatné zvieratá, ktoré sa pohybujú okolo napadnutého jedinca. Dôležitá je tiež dezinfekcia okolitého prostredia a prísna osobná hygiena. Postihnutého psa je nutné ihneď oddeliť od ostatných zvierat a dezinfikovať i predmety, s ktorými prišiel do styku.
Popis:
Zákožka svrabová je drobný roztoč zavalitého nečlánkovaného tela, ktorého šírka i dĺžka sú takmer rovnaké. Na tele sú štyri páry článkovaných končatín a dlhé brvy. Zákožka sa dokáže pomerne rýchle pohybovať, čím sa ľahko dostáva z jedného hostiteľa na druhého a šíri sa. Je pôvodcom svrabu, ktorý je prenosný nielen priamym stykom, ale tiež nepriamo, prostredníctvom rôznych predmetov, ako je miska, deka, hrebeň a pod.
Hostiteľ:
Zákožka svrabová nemusí cudzopasiť iba na psovi, ale môže prechádzať i na iných hostiteľov, a to napríklad i na človeka.
Vývojové štádia:
Celý vývoj prekonáva zákožka na tele hostiteľa. Z nakladených vajíčok sa liahnu za 3 - 8 dní larvy, ktoré sa za 1 - 3 dni zvlečú a menia sa v nymfy. Nymfy sa opät za 1 - 2 dni zvlečú a menia sa na samcov alebo ďalšie štádia nýmf. Druhé štádia nýmf sa opäť a naposledy zvliekajú a menia sa na samice. Celkovo žije zákožka 3 - 6 týždňov.
Príznaky:
Samice zákožky vyrývajú v koži chodbičky, ktoré môžu byť dlhé až niekoľko milimetrov, a do nich kladú vajíčka. Iba samice zákožky sú teda pôvodcom svrabu, samci sa zdržujú len na povrchu kože. Chodbičky sú viditeľné i okom predovšetkým na miestach, kde je zrohovatelá vrstva pokožky najtenšia. Zákožka sa živí tkanivovým mokom a do ranky vylučuje jedovaté látky, ktoré spôsobujú hromadení miazgy v tých oblastiach pokožky, ktoré sú svrabom postihnuté. Toto ochorenie sa na psovi prejaví najskôr na tých miestach tela, kde je osrstenie redšie, teda na bruchu či vnútornej ploche stehien. Odtiaľ sa potom šíri i na ďalšej časti tela. Miesta na koži postihnuté svrabom sú zdurené a koža sa z nich odlupuje v šupinách. Postihnuté miesta silne svrbia a pes sa úporne škriabe. Škriabaním môže dôjsť k drobným poraneniam kože.
Liečba:
Najprv je nutná diagnostika choroby, ktorá nebýva vždy ľahká. Najčastejšie sa prevádza odber vzorky kože najmenej z piatich miest, kde by sa mohol cudzopasník nachádzať. K liečbe sa používajú prostriedky, ktorých použitie je nutné konzultovať s veterinárnym lekárom. Liečenie pozostáva z mazacích kúr a kúpeľom s prídavkom špeciálnych liekov a šampónu proti cudzopasníkom. Liečbu nie je možné obmedziť len na psa, je potrebné sledovať takisto ľudí a ostatné zvieratá, ktoré sa pohybujú okolo napadnutého jedinca. Dôležitá je tiež dezinfekcia okolitého prostredia a prísna osobná hygiena. Postihnutého psa je nutné ihneď oddeliť od ostatných zvierat a dezinfikovať i predmety, s ktorými prišiel do styku.
jjj
(kkk, 22. 6. 2009 13:47)