Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Weight pulling – ťahanie ťažkých bremien.

12. 5. 2007

Psy boli k ťahaniu používané oddávna. Na myšlienku súťaženia prišli zlatokopovia a iní prisťahovalci na ďalekom severe. Uzatvárali medi sebou vysoké stávky o najsilnejšieho psa. Ten musel odtrhnúť primrznuté sane s nákladom a odtiahnuť ich na určenú vzdialenosť. Okrem psích zápasov alebo závodov so psím záprahom to bola jedna z najsledovanejších zábav týchto dobrodruhov. Veľmi pútavo ich opisuje vo svojej knihe známy spisovateľ Jack London.

Ako športová disciplína sa pulling začal najskôr presadzovať hlavne v Kanade a USA. V roku 1984 bola v Severnej Amerike založená organizácia International Weight Pull Association, ktorá stanovila pravidlá a podmienky pre súťaže v tejto disciplíne. Súťaže sa na severe Ameriky však konajú viac než 70 rokov. Tešia sa tu veľkej popularite. Je to napínavé súťaženie podporené i možnosťou peňažných stávok.

V Československu sa prvé závody konali po roku 1990. V začiatkoch bol tento šport využívaný väčšinou len ako doplnkový pre musherov (závodníkov so psím záprahom). Po čase si získal mnoho priaznivcov hlavne u majiteľov, ktorí chceli závodiť a pri tom nemali záujem venovať sa rychlostným športom s viacerými psami V dnešnej dobe sa na súťažiach v pullingu stretávajú takmer len samí špecialisti na tento šport.

Vhodný pes
Pullingu se môžeme venovať takmer s každým atleticky stavaným a primerane osvaleným psom. Minimálna doporučená výška v kohútiku je okolo 50 cm. Teda okrem severských plemien (aljašský malamut, sibírsky hasky, samojed, grónsky pes) to môžu byť plemená ovčiarske, pastierske, dogovité a niektorí teriéri (stafordšírsky bulteriér, pitbulteriér). Nevhodné sú plemená s jemnou konštitúciou. Dôležitý je ukončený telesný vývoj psa. Preto by sme mali trénovať s plnou záťažou najskôr po dovŕšení osemnásť mesiacov veku psa. Záleží na jednotlivých plemenách. Vzhľadom k tomu, že pes bude ťahať ťažký náklad, musíme predpokladať zmenu vo vzhľade jeho postavy. Niektorým psom je dokonca ťah ľahkej záťaže doporučovaný. Pes si tréningom môže zlepšiť uhol zadných končatín, rozšíri sa mu hrudník, ale potom sa tiež môže stať, že by mohol mať postoj hrudných končatín príliš široký. Rozhodujú vrodené dispozície v exteriéri psa. Pes ťahá na súťažiach len zo svojej vôle a „pre svojho pána“. Môže byť nadšene povzbudzovaný len slovnými povelmi, prípadne takisto lákaním na maškrty. Preto je priateľský vzťah medzi majiteľom a psom veľmi dôležitý. Pes musí mať v krvi tiež aspoň trochu súťaživosti podporenú ctižiadosťou (tú si veľmi rýchle vypestujú hlavne úspešní psy).

Psovod nemusí disponovať žiadnou zvláštnou fyzickou kondíciou, musí však byť pre psa dobrou psychickou oporou, dokázať ho motivovať a náležite povzbudiť. A to nielen pri tréningu, ale hlavne na závodoch.

Pomôcky
Dôležitý je dobre padnúcí postroj, priamo určený na prácu v ťažkom záprahu. Nevhodné sú druhy s tzv. „voľným chrbátom“ na šprintový tréning v záprahu. Ťažné lano nesmie pružiť. Jeho dĺžka musí byť najmenej 2 metre. Záťaž pre ľahký tréning – pneumatika z osobného auta (typ primeraný veľkosti psa), zväzok silných reťazí alebo malé brvno. Pre tréning ťažkej záťaže môžeme využiť plne obsadenú tréningovú káru určenú pre psov záprahu, rôzne druhy naložených štvorkolesových prepravných vozíkov alebo i vyradeného Trabanta. Pre zimný tréning sú ideálne pevné nákladné sane. Je možné použiť i sane pôvodne určené za malého koňa.

Výcvik
Začíname navykaním psa na postroj, a to už od 6. mesiaca. Než dokonale fyzicky dospeje, budeme ho učiť ľahkému záprahu. Môžeme s ním v behu trénovať krátke úseky (ako pri canicrosse), aby sa pes naučil na povel ťahať. Do doby plné záťaže takisto psa plne socializujeme medzi psami a ľuďmi a venujeme sa s ním aspoň základnému výcviku poslušnosti ("ku mne", "sadni", "ľahni", "zostaň", "stoj" a pod.). V ďalšej fáze potom psa cvičíme na ťah ľahkej záťaže na dlhšie vzdialenosti. Je to nutné pre jeho vytrvalosť a kondíciu. Spočiatku stačí len 500 metrov a podľa toho, ako sa zlepšuje jeho kondícia, zväčšujeme vzdialenosť na niekoľko kilometrov. Ťahaný predmet musí byť za psom zapriahnutý minimálne v dvojmetrovej vzdialenosti, aby ho nemohol zraniť. Pes si musí totiž väčšinou zvyknúť, že sa za ním "šinie" nejaký predmet. Nesmie sa ho báť, a preto mu ani nesmie nadísť na zadné nohy.

Psa v postroji pripneme na dlhšie vodítko a zapriahneme k záťaži. Potom ho v podrepe, vzdialený od neho asi 3 metre, voláme k sebe. Pokiaľ pozná povel napríklad "go", "ideme" a podobne, môžeme stáť až za záťažou a popoháňame ho týmito povelmi vpred. Môžeme ísť tiež vedľa neho a poháňať ho rovnakým spôsobom. Podľa veľkosti a mohutnosti psa musíme dôkladne zvoliť záťaž. Každý druh kladie iný odpor. Pes si musí byť spočiatku istý, že záťaž utiahne. Akonáhle pes "zaberie" a vyrazí, či už k nám alebo vedľa nás, výdatne ho chválime a povzbudzujeme. Pokiaľ sa pes snaží, ale vyskakuje do výšky a nedarí sa mu záťaž odtrhnúť, zvolili sme ju príliš veľkú. Preto ju dáme menšiu a vyskakovanie, vyvliekanie z postroja, ťah do strany a ďalšie nežiadúce prejavy, pri ktorých pes iba stráca energiu, tlmíme. Psovi dáme povel "nesmieš" a odvedieme ho pred záťaž do správnej pozície tak, aby bolo ťažné lano opäť napnuté. Pokračujeme povelom stoj, a až pes kľudne stojí, pochválime ho a pokus o zdolanie záťaže opakujeme. Niekedy, ale naozaj len niekedy, môžeme psovi v začiatkoch výcviku pomôcť vodítkom alebo lanom, ktoré upevníme na záťaž a akonáhle sa snaží, nenápadne mu pomôžeme.

Ak psa voláme, a on vôbec nechápe, čo po ňom žiadame alebo sa mu zdá pripevnenie k záťaži obmedzujúce, jemne ho za vodítko priťahujeme k sebe, privolávame a zároveň pri sebamenšej snahe ťahať ho chválime a povzbudzujeme. V tomto prípade musíme pre začiatok použiť čo najmenšiu záťaž, aby pes pochopil, že s ňou ide pohnúť. Ako odmenu dávame psovi maškrty alebo ho len povzbudzujeme. Iné spôsoby lákania či odmeňovania nepoužívame. Komplikovalo by nám to prácu pri súťažiach, kde sú ostatné spôsoby zakázané. Takto cvičíme, pokiaľ nám to čas dovolí, každý deň. Spočiatku trénujeme len niekoľko desiatok metrov a potom, až uvidíme na psovi, že má chuť bežať so záťažou ďalej, začneme tréning predlžovať. Vhodné sú kľudné a bezpečné miesta - napr. poľné alebo lesné cesty. Na vychádzkach ho vodíme na dlhšom vodítku alebo môže ísť na voľno (záleží na ovládateľnosti psa a náročnosti terénu). Pokiaľ sa nám zdá, že pes už beží so záťažou veľmi ľahko, môžeme ju postupne začať zvyšovať.

Práca s vyššou záťažou.
Ak pozná pes prácu v záprahu, pri bicykli a pod., necháme ho ťahať bicykel alebo tréningovú káru a pomáhame mu len keď vidíme, že by ju pri zastavení alebo napr. rozjazde do kopca neutiahol. Neskôr si vyberieme rovný terén (najlepšie asfaltovú cestu) a pokračujeme v nácviku privolávania. Je to jednoduchšia metóda než psa so záťažou povzbudzovať do ťahu za bremenom. Pomocník stojí na káre a psovod ťahúňa z 3 metrov privoláva. Pri úspešnom zdolaní tejto vzdialenosti ju predĺžime asi na 5 metrov a postupne zvyšujeme až na 10 m, čo je maximálna vzdialenosť používaná na závodoch. Záťaž takisto postupne zvyšujeme, ale pri každom náznaku preťaženia ju musíme opäť znížiť. Najlepšie je psa trénovať na obdobnom vozíku, ktorý sa používa na závodoch. V zime použijeme namiesto vozíku sane. Trénujeme na rovnom, hladkom, ale nie zľadovatelom povrchu. Tréning so záťažou vedie psa k nájdeniu vlastného postoja a štýlu, ktoré potom zúročí na závodoch. Pes nám musí veriť, že ide záťaž utiahnuť, inak ho veľmi rýchle naučíme prehrávať. Preto i na závodoch, keď prekročí časový limit, mu pomocník (na požiadanie) dotlačí vozík do cieľa.

Závody.
Na súťažiach si môžeme najlepšie preveriť, ako dobre sme trénovali a porovnať tak silu nášho psa s inými ťahúňmi. K dispozícii tam väčšinou pred závodom býva štandardný vozík, a tak si náš nováčik môže vyskúšať i jeho ťahanie bez záťaže.


Závodná sezóna v našich končinách začína v januári a končí v septembri. Súťaže sa konajú na dvoch typoch dráh, záleží na ročnom období. Na pevnom povrchu - tráva alebo asfalt alebo na snehu (tie sú zatiaľ skôr výnimkou). Pokiaľ sa závody konajú napr. v hale, mala by byť na zemi položená špeciálna krytina. Na tráve sa používajú vozíky ťahané po koľajniciach, na asfaltu potom s pevnými nebo bantamovými kolesami. Oba tipy bývajú väčšinou s pevnou nápravou a s kolesami, ktoré sa musia ľahko otáčať. Jedine kvalitnou konštrukciou vozíka je možné s rovnako silnými psami dosiahnuť mimoriadnych rekordov. Trasa, po ktorej vozík jazdí, by mala byť nezvlnená a vodorovná, pretože však takéto miesto býva vzácne, je ľahšie používať vozík ťahaný po koľajniciach. Záťažou môžu byť napr. betónové dlaždice, drevené brvná alebo i vrecia so psím krmivom.
Súťaže sa môžu zúčastniť všetky plemena psov vhodné k ťahu a to i bez preukazu pôvodu. Vekové obmedzenie - psy do 1 roku a starší než 12 rokov nemôžu štartovať. Kategórie sú rozdelené na psy alebo feny podľa hmotnosti:

psy - do 28 kg, od 28 do 40 kg (vrátane), nad 40 kg
feny - do 23 kg, od 23 do 31 kg, nad 31 kg



Na každom závode je veterinárny dozor, ktorý dohliada na zdravotný stav a spôsobilosť psov (únava, choroba, kotnosť) pred závodom i behom neho. Rozhodca je oprávnený potom psa zo závodu vylúčiť. Okrem iného môže diskvalifikovať psovoda pre hrubé zaobchádzanie so psom.

Priebeh súťaže.
Na každé kolo je vyhlasovaná určitá záťaž. Základnou záťažou býva väčšinou 300 kg. S každým kolom sa záťaž zvyšuje približne o 30 - 60 kg. Každý pes má max. 8 pokusov + 1 opravný. Záleží len na nás, v ktorom kole nastúpime. U psov začiatočníkov je vhodné nastúpiť hneď do prvého kola. S nižšou záťažou si menej skúsený pes ľahšie zvykne na povrch, po ktorom vozík potiahne alebo i na rušné prostredie okolo. Diváci sú samozrejme oddelení bariérou, ale ich nadšený potlesk, napr. pri zaujímavom štýle nášho psa, ho môže prinajmenšom prekvapiť.
Potom už len záleží na taktike psovoda. Niektorých ostrielaných psích borcov, hlavne z tých vyšších váhových kategórií, zo začiatku ani u vozíku neuvidíme. Ich psovodi - handleri väčšinou čakajú na tú správnu váhu a zbytočne psa neunavujú. Niekedy však prehnaná taktika môže viesť ku zbytočnému ukončeniu súťaže.
Pokiaľ sme sa rozhodli pre vyhlásenú záťaž, psa v postroji (pes nesmie ťahať na obojku) privedieme k vozíku. Za lano, ktoré je na ňom upevnené, ho zapriahneme. V okamihu, kedy sme od psa vzdialený asi na dĺžku paže, nám rozhodca oznámi, že začína bežať čas. Podľa tréningu sa musíme vopred rozhodnúť, či psa budeme popoháňať vedľa vozíka, za štartovou alebo za cieľovou čiarou. Preto ho po zapriahnutí kľudne postavíme do správnej polohy pred vozík, dáme mu povel "stoj" alebo "zostaň" a rýchle sa premiestnime, napr. za cieľovú čiaru. Odtiaľ psa voláme a povzbudzujeme, až sa dostane za nami do cieľa (časový limit je 90 sek.). Pri zamotaní psa je povolené ho rozmotať, ale potom sa ihneď musíme vrátiť za cieľovú čiaru - stále beží čas. Ten sa zastavuje až vozík prejde cieľom alebo keď vyprší určený limit - teda 90 sek. Pokiaľ nastane porucha technického typu - praskne postroj, lano a pod. - môžeme pokus opakovať. Psa ani vozíka sa nesmie nikto dotýkať a nesmie sa takisto používať pomôcky, ako je napr. "rukáv" alebo bič. Zakázané je tiež lákanie na iného psa alebo iné zviera.
V cieli psa pochválime a odmeníme nejakou dobrotou. Potom ho odvedieme na kľudné miesto, najlepšie do tieňa, prípadne mu dáme trochu napiť. Pri veľkom teple niektorí psy ocenia i osviežujúcu sprchu.
Potom si rozmyslíme, na akú ďalšiu váhu nastúpime. Nemali by sme takisto zabudnúť sledovať súperov v našej kategórii, aby sme zvolili správnu taktiku.
Ak sa pes v danom limite so svojou záťažou nedostane do cieľa ani pri opravnom pokuse, z "výchovných" dôvodov požiadame pomocníka, ktorý je za vozíkom, aby už mimo súťaž psovi náklad dotlačil do cieľa. I keď sme možno sklamaní, pokiaľ sa však pes aspoň trochu snažil, musíme ho tiež pochváliť. V danej kategórii potom vyhráva pes, ktorý utiahne najväčšiu záťaž. V prípade rovnakej záťaže rozhoduje čas, za ktorý pes dotiahol vozík do cieľa.
Kto aspoň jedenkrát videl súťaž v ťahu bremena určite všetkým potvrdí, aká je to napínavá, ale niekedy i veľmi zábavná šou. To keď sa pes chvíľu usilovne snaží odtrhnúť vozík a potom si v charakteristickom postoji priamo pred vozíkom "odľahčí" svoju záťaž. Alebo keď už zďaleka počujete rev podobajúci sa levovi a nie psovi. Keď prídete bližšie, vidíte, že na základnú záťaž stojí pes ako hora a snaží sa všetkým vytrúbiť, že si ho jeho pán dovolil zapriahnuť. Ten medzitým v cieli mohutným povzbudzovaním stratil hlasivky a už len chrapčí. Potom niet pochýb, kto je tu týraný.

 
Vstúpiť do CHATu
Práve diskutujú:
m, rokytina

eFauna odporúča:

Vášho psa niečo bolí a vy sa snažíte zistiť, čo to môže byť? Potom otvorte sekciu nazvanú "starostlivosť o zdravie psa" a pokúste sa vyriešiť problém, pokiaľ možno co najskôr.


Už ste to počuli ?:

Ešte predtým, než si nový prírastok priveziete domov, skontrolujte starostlivo, či sú priestory v dome i záhrada pre psíka bezpečné. Tam, kam bude mať šteňa prístup by nemali byť položené nástrahy na slimáky alebo hlodavce, šteňa by sa takisto nemalo dostať k čistiacim prípravkom. Pre šteňa môžu byť jedovaté aj niektoré rastliny, či už doma alebo na záhrade.



 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

vozík na weight pulling

(Robo Séleš, 10. 2. 2008 16:59)

Zdravím!
Kto mi vie poradiť kde sa dá kúpiť vozík na weight pulling? Sú aj také, na ktoré sa dajú posadiť deti?